Úľava

Najmladším geologickým útvarom v predmetnej oblasti sú štvrtohorné útvary, za posledných milión rokov. Vo väčších dolinách mali formu akumulačných pokrievok s hrúbkou až do cca. 10 m, zložený z trosiek, okruhliaky a štrk miestneho pôvodu, na ktorých sú prašné a piesčité hliny; Z tohto materiálu sú vyrobené riečne terasy. Na úpätí Beskýd nájdeme v týchto horninách aj materiály, ktoré priniesla škandinávska ľadová vrstva počas doby ľadovej, m.in. najďalej na juh. nepravidelné balvany. Na druhej strane rovina tiahnuca sa medzi Nierodzimiem, Ustroň * a Goleszów * sú ploché povrchy nivného kužeľa. Postavili ju predvistula a potoky tečúce zo severu. svahoch Czantorie * počas tzv. Krakovské štádium zaľadnenia (ok. 1,1 pred min. rokmi), keď sa ľadová vrstva dostala na úpätie Beskýd a blokovala odtok vôd na sever. Štrk budujúci náplavový kužeľ, pozostávajúci z okruhliakov flyšovej horniny, tu dosahujú hrúbku až 25 m a sú pokryté tenkou vrstvou hliny. Po ústupe ľadovej pokrývky predvistula rozrezala celoplošný kužeľ, vkladom mladších vkladov, na ktorom sa nachádza okrem iných. Ustron *.

W pn. časti Sliezskych Beskýd je príkrov Godulu na niekoľkých miestach prerezaný priečnymi zlommi. Horniny rozbité pozdĺž zlomových línií sú menej odolné proti erózii, a preto sa v zlomových líniách vyvinuli údolia riek., m.in. Údolie Visly * na úseku od Ustroňských Poľanov * do Skoczówa *. Východ. krídla týchto zlomov sú posunuté vo vzťahu k západným krídlam. pn. Výsledkom je, že v ústí tohto údolia na strane jeho pravých svahov (Lipowski Groń i Równica) pobrežie Sliezskych Beskýd sa rozprestiera severnejšie., ako na strane ľavých svahov (Mł. a UK. Czantoria *).

Orogénne pohyby tvoriace Sliezske Beskydy prebiehali v niekoľkých etapách. Obdobia nepokojov, v ktorej sa aktivovala hlavne riečna erózia, hlboko prerezávajúcim celý masív, boli oddelené obdobiami stagnácie, počas ktorého dominovalo ničenie a vyrovnávanie pohorí a rozširovanie dolín - teda „starnutie“ terénu. Pozostatky tohto viacstupňového vývoja sôch sú dobre zachované v Sliezskych Beskydách, tzv.. horizontálne - sekvencie dorzálnych alebo svahových sploštení, sú fragmentmi bývalých vyrovnávacích plôch.

Rezbárske procesy pokračujú dodnes. Najdôležitejším faktorom pre formovanie reliéfu Sliezskych Beskýd je erózia tečúcich vôd. Hĺbková erózia prehlbuje doliny a rozrezáva zvetralé kryty na svahoch. Dno žľabových dolín je vyrezané dolinami v tvare písmena V. Bočná erózia riek, opuchnuté povodňovými vodami, podrezáva brehy a vedie k vytváraniu zosuvov pôdy. Oveľa väčšie zosuvy pôdy sa vyskytujú na strmých svahoch, v zdrojových lievikoch prúdov. Majú „balíkový“ charakter: veľké časti svahu sa usadia a zosunú úplne dole, vytváranie početných krokov oddelených rázštepmi. Najčastejšie ide o zosuvy pôdy sutinového typu, v ktorom sa mieša hornina a zvetraný materiál. Na svahoch spadajúcich do jednej roviny s poklesom vrstiev sú časté zosuvy pôdy: horninový materiál skĺzava po vodou napučaných vrstvách bridlice. Na miernych svahoch, porastený vegetáciou, viackrát pozorujeme tie pomalé (1-10 cm ročne) klesajúci zvetraný poťah, o čom svedčí napr.. kmene stromov ohnuté do rúrok na základni.